O NÁS

Organizácia „Zväz Rusov na Slovensku“  –  „Союз  русских  в  Словакии“ – bola ako občianske združenie zaregistrovaná pod č.  VVS /1-900/90-13584 Ministerstvom vnútra  SR v Bratislave 22. decembra 1997 . V súčasnosti sú členmi našej organizácie nielen obyvatelia ruskej, ale aj ukrajinskej, tatárskej, kazašskej, arménskej, bieloruskej, slovenskej a iných národností. Prijímame všetkých ľudí, ktorí ovládajú ruský jazyk. Dnes Zväz Rusov spája osem právne nezávislých regionálnych organizácií krajanov.

V súlade so „Stanovami združenia“ je hlavným cieľom Zväzu Rusov na Slovensku zachovanie národnej identity a to v oblastiach literárnej, hudobnej, histórie, publikačnej činnosti, športu ako aj vo výchovnej a vzdelávacej práci s deťmi, mladými ľuďmi a spolupráca s inými národnosťami a etnikami občanov Slovenskej republiky.

Prezidentka  Zväzu Rusov na Slovensku –  Marina Halajiová. Je zástupkyňou predsedníčky Koordinačnej rady ruských krajanov na Slovensku, od r. 1988  predsedníčkou organizácie ruských krajanov v Nitre, zakladateľka tradičného športového festivalu v Nitre na počesť Dní Ruska, organizuje krúžky ruského jazyka a literatúry.  Kontakty: tel. +421907687533, e-mail: marina.halaji@gmail.com

Vice-prezidentka Zväzu Rusov na Slovensku  –  Elena Bartáková – predsednička Koordinačnej rady ruských krajanov na Slovensku. Kontakty: tel. +421903456045,  e-mail: elena.bartakova@gmail.com

 Z histórie Zväzu Rusov na Slovensku.

Hlavnú zásluhu na založení Zväzu Rusov na Slovensku má Alexander Viktorovič Čumakov. Počas prvých desiatich rokov  (1997-2007) činnosti organizácie bol jej nespochybniteľným lídrom. Podieľal sa na začatí vydávania časopisu  ВМЕСТЕ  (Spolu ), dosiahol, že vládou SR  bola oficiálne uznaná  Ruská národnostná menšina a následne toto občianske združenie bolo prijaté do  únie Medzinárodnej rady ruských krajanov. A ešte aj teraz sa A. V.  Čumakov  aktívne zapája do činnosti ruskej komunity. Navštevuje jej podujatia, vystupuje v rozhlase a televízii. Vyšla jeho kniha Rusi na Slovensku, v ktorej podrobne spracoval rozsiahlu tematiku týkajúcu sa všetkých oblastí pôsobenia a života ruskej diaspory na Slovensku.

Tu je úryvok z jeho knihy Rusi na Slovensku:  „ Na rozdiel od niektorých iných krajín, my sme sa rozhodli založiť spoločné združenie Zväz Rusov na Slovensku, ktoré by spájalo

všetkých Rusov. V nasledujúcom období sa  členmi nášho združenia stávali nielen Rusi, ale aj Ukrajinci, Tatári, Kazaši, Arméni, Bielorusi, Slováci a aj zástupcovia ďalších národností. Prijímame všetkých, ktorí hovoria po rusky. Naša organizácia bola oficiálne zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 22. 12. 1997.

Od r. 1993 pri vláde SR pracuje Rada pre menšiny a rodovú rovnosť, ktorá rieši hlavne problematiku rómskej menšiny. Rada v r. 1994 zaregistrovala aj ďalšie menšiny a etnické skupiny, žijúce na území SR – Maďarov, Rómov, Rusínov, Ukrajincov, Nemcov, Bulharov, Čechov, Moravákov, Chorvátov, Poliakov a Židov. Rusov nezaregistrovali a odôvodňovali to tým, že nie sú autochtónnou (pôvodnou) národnosťou na území Slovenska. Boli sme nútení  dokazovať autochtónnosť Rusov na teritóriu Slovenska, čo od druhých národnostných menšín už zaregistrovaných Radou, žijúcich na území Slovenska nepožadovali…

Na základe historických skutočností sme dokázali, že knieža Vladimír mal ženu z Veľkej Moravy (porodila mu syna Vyšeslava) a Rusíni (považujú sa za Rusov) tu žili už od IX. storočia a žijú tu doposiaľ. Na území Slovenska sú doteraz osady, ktorých názvy poukazujú na  ruskú prítomnosť – Ruské, Ruská Voľa, Ruský Potok, (do XX. storočia sa na Slovensku zachovalo 17 dedín, ktorých názov začínal slovom Ruská, Ruský,…atď.), no i dediny s názvom Medvežie, Ptičie – takéto slová slovenčina nepozná. Na Slovensku sú rozšírené mená ako Rus, Rusnák, Rusin, Rusnačko a pod. Všetko toto viacnásobne dokazuje, že tu žili Rusi. Pritom 300 rokov dozadu sa nehovorilo ani o Slovákoch, žili tu Slaviani.

Rusov zaregistrovala Rada až 8. júla 2003. Čakali sme na to 6 rokov. Do r. 2003 v SR pracovala  len  organizácia ZRS. V r. 2003, po prijatí do Rady sme založili 4 filiálky –  v Považskej Bystrici, Košiciach, Nitre a Martine. V roku 2004  vznikli ďalšie organizácie v Banskej Bystrici a v Poprade.“