130. výročie narodenia Sergeja Jesenina. Večer v Martine

Tento smútok sa už nedá zahnať

zvonivým smiechom dávnych rokov… (Sergej Jesenin)

Tento rok si pripomíname 130. výročie narodenia jedného z najobľúbenejších ruských básnikov, Sergeja Jesenina. Jeho lyrika nás sprevádza od útleho detstva. Kto z nás sa v škole neučil verše o bielej breze alebo o tichom dobrom ráne, keď „zlaté hviezdy driemali“ a žihľavy sa krášlili perleťou? Koľko čistoty, sviežosti a svetla je v týchto drahých srdcu veršoch!

A piesne a romance na motívy Jeseninových básni spoznávame od prvých tónov; každý, kto ich kedy počul, ich nezabudne. Zdá sa, akoby v sebe obsahovali všetok ruský smútok, melanchóliu a nehu, lásku k zemi, prírode a ľuďom – lásku celoživotnú, nech nás osud zavedie kamkoľvek.

Jeseninova poézia sa vyvíjala spolu s básnikom samotným a bola odozvou na všetky prevraty jeho krátkej, ale žiarivej životnej cesty. Boli to turbulentné časy: krajina sa menila, ľudia sa menili, rušili sa staré hodnoty. Krehká a zraniteľná duša sa snažila nájsť si svoje miesto v tomto svete, prijať to, čo sa dialo. Jeseninovi sa napriek všetkému podarilo prekonať vnútorné „peklo“ pochybností a duševnej tiesne, prechovávajúc nehu a lásku k prírode a rodnej zemi. Náhla smrť koncom roka 1925 pretrhla životnú dráhu známeho mladého básnika.

V roku dvojitého výročia Sergeja Jesenina – 130. výročia jeho narodenia a 100. výročia jeho úmrtia – zorganizovala a usporiadala verejná organizácia „Fonarik“- „Lampášik)“ večer poézie Sergeja Jesenina v mestskej Turčianskej knižnici Martina. Podujatie sa uskutočnilo vďaka finančnej podpore nadácie KULT MINOR – fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Program večera, umelecké podanie a obsadenie boli pripravené pod vedením režisérky Olgy Gochovej. Jeseninove básne z rôznych rokov predniesli pred publikom Karina a Diana Kosperovovci, Lidia, Melánia a Nataša Mancovičovci a Olga, Valery a Michal Goch. Klavírny sprievod znel v podaní Marea Kosperovej a Michala Gocha.

Zvláštny obdiv si zaslúžia obrazy Olgy Gochovej na motívy Jeseninových básní: „Javor, ty môj opadaný“, „Šarlátové svetlo úsvitu utkané na jazere“, „Zlatý háj upadol“, „Dobré ráno“, „Dievča v bielom“ a „Dievča v modrom“. Tieto obrazy pomohli publiku vizuálne priblížiť náladu básní, vnímať krásu prírody básnikovými očami a precítiť horkosť jeho strát a utrpenia. Obrazy získali množstvo vrúcnych recenzií, pričom diváci si všimli autorovo hlboké pochopenie Jeseninovej ​​poetiky, expresivitu farebnej palety a tichý, skrytý smútok, ktorým je precítené každé plátno.

Večer poézie bol úprimný, trochu nostalgický, ale nesmierne potrebný. Nadšenci ruskej kultúry, ktorí sa zúčastnili podujatia, hovorili o veľkom estetickom potešení, podebatovali si, vymieňali si nápady a vyjadrili vďaku „hercom“, amatérskej maliarke a organizátorom.

Verejná organizácia „Fonarik“ úprimne ďakuje svojim priateľom, hercom, umeleckým riaditeľom, svojej dlhoročnej klaviristke Marii Kosperovej a novému interpretovi Michalovi Gočovi.

Autor: Nataša Mancovičová

Fotografie: Iľja Mancovič