IX. medzinárodnom fóre rusistov „Bratislavské stretnutia – 2026“

Bratislava 11. októbra (TASR) – Dvoma okrúhlymi stolmi pokračuje dnes VI. Medzinárodné fórum rusistov – Bratislavské stretnutia – v jednom z hotelov v hlavnom meste Slovenska. Predpoludňajší okrúhly stôl bol zameraný na problematiku jazyka a kultúry: cudzojazyčné vzdelávanie na vysokých školách, popoludňajší okrúhly stôl je venovaný spisovateľom a redaktorom. Pre účastníkov VI. Bratislavských stretnutí je dnes pripravený slávnostný večer pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa, dramatika Sergeja Michalkova (1913-2009). Medzinárodné fórum rusistov sa koná v Bratislave v dňoch 9.-13. októbra.

Na VI. Bratislavské stretnutia, ako sa Medzinárodné fórum rusistov nazýva, pricestovalo 130 účastníkov z 13 krajín sveta. Hlavná téma je: „Ruská kultúra v kontexte Spoločného európskeho referenčného rámca pre cudzie jazyky: na ceste od homo loquens k homo spiritualis“. Prezidentka Asociácie rusistov Slovenska (ARS) Eva Kollárová pre TASR k téme povedala: „Myslím si, že téma VI. Bratislavských stretnutí je zaujímavá, lebo našim cieľom je nielen človek hovoriaci, ale aj človek duchovný v tom najlepšom zmysle slova.“ Ďalej vysvetlila, že ruská kultúra, nielen ruská umelecká kultúra, „nás robí nielen múdrejšími, ale aj lepšími“. „Práve miesto a proporcie tejto kultúry na jednotlivých jazykových úrovniach, to je cieľom konferencie v Bratislave,“ dodala.

Podľa prezidentky ASR spisovateľský okrúhly stôl je dobre zastúpený spisovateľkami, poetkami, redaktormi. Hovoriť sa má o súčasnom literárnom dianí v Rusku.

Eva Kollárová pre TASR zdôraznila, že v tomto roku na fórum pricestovali významní svetoví rusisti. Spomedzi nich menovite uviedla svetového špecialistu na metodiku, autora mnohých odborných publikácií o metodike Jefima Izraeloviča Passova, ďalej spomenula rektora Puškinovho Štátneho inštitútu ruského jazyka v Moskve Jurija Jevgenjeviča Prochorova a profesora šanghajskej univerzity Čen Ti-Wua, ktorý je členom prezídia Medzinárodnej asociácie učiteľov ruského jazyka a literatúry (MAPRJAL). Medzi 60 slovenskými učiteľmi je päť, ktorí sú nositeľmi ocenenia Európsky učiteľ jazykov roka. Ide o ocenenie, ktoré vzniklo ako súčasť iniciatívy Európskej komisie (EK) zameranej na jazykové vzdelávanie v Európskej únii (EÚ). Značka Európsky učiteľ jazykov roka vznikla v roku 1998 pre členské štáty EÚ, Slovensko sa do iniciatívy zapojilo v roku 2002. Hlavným cieľom značky je oceniť a zviditeľniť inovačné projekty v oblasti výučby cudzích jazykov.

Vo štvrtok 10. októbra sa rusisti diskutovali pri dvoch okrúhlych stoloch o dvoch problematikách – pri jednom o metodike vzdelávania ruského jazyka a úlohe učiteľa v primárnom vzdelávaní, popoludní si rusisti výmieňali skúseností o potenciáli hodiny cudzieho jazyka v sekundárnom vzdelávaní.

Profesorka Kollárová ocenila aj skutočnosť, že nad Bratislavskými stretnutiami už niekoľko rokov preberá patronát Silvia Gašparovičová, manželka prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

V rámci Bratislavských stretnutí je pre účastníkov pripravená ukážka najnovších učebníc a ďalších kníh v ruskom jazyku. Prezentačný stôl má Nakladatelství Klett a distribučná spoločnosť Sugarbooks. Eva Alexyová z Nakladatelství Klett pre TASR povedala, že od začiatku tohto školského roka vidno zvýšený záujem o ruštinu aj na západnom a strednom Slovensku, nielen na východe krajiny. „Je veľkým prekvapením, že aj západoslovenské školy, aj stredné Slovensko, majú o dosť väčší záujem o ruštinu ako o druhý cudzí jazyk. Špecifikom na Slovensku je Bratislava, kde až taký veľký záujem o ruštinu nie je,“ dodala Eva Alexyová.

Spoločnosť Sugarbooks prezentovala okrem iných učebníc, zvukových nosičov a DVD aj novú učebnicu od začiatku koncipovanú pre potreby cestovného ruchu. Novinku Russkij, ekzamen, turizm autorského kolektívu O. Králiková, L. B. Trušinová, T. G. Volková, A. L. Kuznecov vydalo nakladateľstvo Polygroup, Nemšová v tomto roku.

Hlavnými organizátormi podujatia sú Asociácia rusistov Slovenska, Ruské centrum Paneurópskej univerzity, Ruské centrum vedy a kultúry (RCVK) a Nadácia Ruský svet (Fond Russkij mir).